Na Slovensku bol spôsob plošného („kobercového“) bombardovania civilných objektov použitý len raz, a to pri útoku sovietskych lietadiel na Nitru 26. marca 1945. Jeho prvotným účelom (na rozdiel od značnej časti útokov Luftwaffe, resp. kráľovského letectva hlavne spred roku 1944) nebolo zastrašiť civilné obyvateľstvo, ale minimalizovať straty svojich vojsk zničením ohnísk nemeckého odporu a zabezpečiť im rýchly postup.
Okresné veliteľstvo Civilnej protileteckej ochrany (CPO) dlhšiu dobu teoreticky pripravovalo občanov na prípadný letecký nálet, občania však túto iniciatívu neustále podceňovali. Po prvom ostrom poplachu 14. marca 1944, po ktorom už poplachy boli na dennom poriadku, sa však náhľad obyvateľstva i okresného veliteľstva CPO podstatne zmenil. Od apríla 1944 do marca 1945 bolo len v Nitre vyhlásených 47 leteckých poplachov. Intenzita poplachov bola najvyššia v júni 1944, a to v spojitosti s častými preletmi anglo-amerických leteckých zväzov nad našim územím. Tento počet preletov spojeneckých zväzov, ktoré sa konali spravidla doobeda, dokazoval, že spojenecké letectvo začínalo ovládať vzdušný priestor.
Letecká činnosť spojencov sa v našich končinách výrazne zintenzívnila po ich vylodení v Taliansku. Nitru síce bombardovanie anglo-amerických síl obišlo, avšak pri preletoch cez okres lietadlá sporadicky zhodili niekoľko bômb. Pri prelete asi 300 amerických lietadiel 22. augusta 1944 zhodilo jedno lietadlo 7 bômb pri obci Jelšovce. Keď 250 spojeneckých lietadiel prelietalo ponad Nitru 27. augusta 1944, lietadlo z poslednej skupiny zhodilo 8 bômb, ktoré dopadli v intraviláne Mecheníc. Najväčšie množstvo lietadiel preletelo nad vzdušným priestorom mesta 29. augusta 1944 (700 až 800). Nad Ivankou pri Nitre zhodili 6 leteckých púm. V ten istý deň jedno spojenecké lietadlo zhodilo osem 100 až 150 kg ťažkých bômb do chotára obce Čab, ktoré spadli na polia, ďalej boli zhodené dve letecké bomby do lesného porastu pri Hrnčiarovciach. Bomby okrem materiálnych škôd nespôsobili vážnejšie zranenia.
Po začiatku SNP prelietavali tento priestor lietadlá, ktoré na jeho podporu zhadzovali v Tribečskom pohorí zbrane a strelivo. Okrem toho ešte v auguste a septembri 1944 zhadzovali zápalné predmety, ktoré mali zapaľovať úrodu na poliach. Niektoré lietadlá mali za úlohu rozhadzovať protinacistické letáky.
Po vypuknutí povstania už v noci na 1. septembra 1944 prišiel do Nitry predvoj nemeckej polície. Na druhý deň prišli do mesta aj nemecké vojenské jednotky. Po vyjednávaní medzi nemeckými veliteľmi a veliteľom nitrianskej posádky mjr. Jánom Šmigovským dostali Nemci súhlas na prechod mestom. Zároveň veliteľ nemeckých vojsk generál Püchler ustanovil Šmigovského za posádkového veliteľa aj pre nemecký Wehrmacht v Nitre. Okolie Nitry zostalo počas SNP relatívne pokojné. Hospodárska situácia obyvateľstva sa výraznejšie zhoršila až vo februári 1945, keď sa zásobovacie požiadavky nemeckej posádky voči obyvateľstvu podstatne zvýšili, pričom nový tovar do obchodov neprichádzal. Okolie Nitry bolo v tomto čase dôležitým dopravným uzlom viacerých armád.
Koncom septembra 1944 nemecké orgány zabrali pre vlastné účely poľné vojenské letisko v Nitre a začali budovať palebné postavenia pre protileteckú obranu. Úlohou protileteckej obrany letiska malo byť odrazenie prípadného vzdušného výsadku v priestore letiska a ochrana mlynov, kde sa nepretržite mlelo zrno na múku pre vojsko i obyvateľstvo. Do nitrianskeho okresu prúdil zvýšený počet nemeckých vojsk hlavne v novembri 1944 (vzhľadom k priblíženiu sa východného frontu). Od januára 1945 bola v Zbehoch na železničnej stanici odstavená rýchliková súprava, v ktorej sídlilo nemecké veliteľstvo južného frontu. Celá súprava bola prísne strážená a v prípade potreby ihneď pripravená na odsun. Strážny oddiel tvorili dva prápory pechoty, okrem toho bol k dispozícii ešte 1 prápor ženijného vojska. Toto vojsko, ktoré sa ubytovalo po okolitých dedinách, strážilo železničné stanice, zastávky, trať a mosty. Od 29. januára 1945 sa cez železničnú križovatku v Zbehoch uskutočňoval presun nemeckého a maďarského vojska od Prievidze na Nitru a Leopoldov. Prevážala sa predovšetkým ťažká bojová technika. Príslušníci Ruskej oslobodeneckej armády generála Andreja Vlasova sa spolu s maďarskými oddielmi presúvali povozmi a pešo smerom na Nitru.
Prvá obeť leteckých útokov v nitrianskom okrese bola civilnou. V prvý novembrový deň 1944 počas prieskumného letu 15 sovietskych stíhačiek zaútočila jedna z nich na osobné auto idúce po ceste Nitra – Zlaté Moravce. V automobile zahynul jeden človek, ďalší boli zranení. V tomto čase sa skončili prelety anglo-amerických lietadiel nad nitrianskym úsekom a iniciatívu vo vzdušnom priestore prebralo sovietske letectvo.
V prvej polovici decembra 1944 sa v nočných hodinách začali nad územím nitrianskeho okresu objavovať sovietske prieskumné lietadlá U-2. Tieto lietadlá podnikali fotografický prieskum Nitry za pomoci svetelných rakiet na padákoch, nazývaných „Stalinove sviece“. Protiletecká obrana si s týmito prieskumnými akciami nevedela poradiť.
S výnimkou prieskumných letov letecká aktivita na začiatku decembra 1944 ustala. Prispelo k tomu aj zosilnenie protileteckej obrany umiestnením rýchlopalného 4-hlavňového kanónu na čermánskom kopci v Nitre. Okrem toho bol ešte jeden guľomet dočasne inštalovaný v mestskom parku pri rieke. V Nitre a blízkom okolí stáli protilietadlové kanóny ešte na ďalších troch miestach.
Červená armáda bombardovala Nitru celkom 5-krát: 20. decembra 1944, 20. januára 1945, 26., 27. a 29. marca 1945. Dňa 20. decembra 1944 podnikli sovietske lietadlá útok na Nitru, Zvolen, Brezno a o deň neskôr na Prešov. V noci na 20. decembra priletelo nad Nitru ľahké bombardovacie lietadlo a zhodilo 4 bomby. Pravdepodobným cieľom bombardovania bola Veröova vila, kde sídlilo Gestapo. Lietadlo minulo cieľ približne o 50 m, pretože mu orientáciu sťažovalo pomerne dobre zatemnené mesto (od marca 1944 sa nariadenia o zatemnení čoraz častejšie kontrolovali hliadkami CPO a v prípade priestupkov sa tvrdo pokutovali). Bomby zdemolovali tri obytné domy, pričom jedna bomba nevybuchla. Tento útok bol prekvapivý a nereagovala naň ani hlásna služba CPO, ani protivzdušná obrana letiska. Tri osoby utrpeli ťažké zranenia. Celková škoda sa odhadla na 1,5 až 2 milióny korún.
Nočné prieskumy a nálety sa množili aj v okolí Nitry. V ten istý večer v Dražovciach zhodilo sovietske lietadlo jednu bombu. O deň neskôr opäť v nočných hodinách počas náletu na Veľké Zálužie zhodili Sovieti 11 bômb. Táto obec ležala na dôležitej ceste z Bratislavy do Nitry, po ktorej sa presúvali nemecké kolóny. Pri ostreľovaní kolóny maďarských vozotajcov štyrmi sovietskymi bombardérmi a piatimi stíhačkami na Štedrý deň ráno v oblasti Cabaj-Čápora prišiel o život jeden maďarský vojak a štyria boli zranení. Po nálete na kolónu bombardéry zhodili na Cabaj-Čápor päť 50-kilových a asi 300 ks 10-20-kilových bômb. Bomby poškodili rímskokatolícky kostol a 19 obytných domov, zabili 2 civilné osoby, zranených bolo 9 občanov. Okrem bombardovania obce stíhačky ostreľovali dedinu palubnými zbraňami. Približne 10-minutový nálet bol vykonaný práve v čase, keď sa ľudia schádzali do kostola.
Od tohto bombardovania bol v okrese relatívny pokoj. Letecké nálety sa diali iba v blízkom okolí Nitry. Nad mesto sa bombardovacie lietadlá neodvažovali pre pomerne silnú protileteckú obranu. Zato prieskumné stíhacie lietadlá vykonávali sústavný a systematický prieskum celého regiónu a sporadicky napádali jednotlivé objekty.
Po vyhodnotení získaných informácií z leteckého prieskumu sa vedenie sovietskeho letectva rozhodlo pre nočný letecký útok na poľné letisko. Za deň útoku bol vybraný 20. január 1945. Na túto operáciu sa použilo iba jedno lietadlo, ktoré netypickým manévrovaním na hranici regiónu zmiatlo hlásnu poplachovú službu a potom pod rúškom noci zaútočilo. Ľahký bombardér, ktorý priletel krátko po 21. h. z juhovýchodu, zhodil do blízkej vilovej štvrti (nazývanej Staré letisko) 7 bômb, určených pôvodne poľnému letisku. Zhodenými bombami neboli priamo zasiahnuté žiadne budovy, ani usmrtené alebo zranené osoby. Všetky bomby dopadli do záhrad alebo pred domy. Účinkom tlakových vĺn však boli poškodené viaceré domy.
Anglo-americké lietadlá sa nad Nitrou znovu objavili vo februári 1945, a to v súvislosti s Jaltskou konferenciou, na ktorej Sovieti požiadali západných spojencov o začatie strategických leteckých útokov na dopravné komunikácie vo východnom Nemecku. Spojenecké lietadlá často krúžili nad mestom, ale k leteckému útoku naň neprišlo. K zhodeniu niekoľkých bômb došlo len na vidieku – 6. marca 1945 pri prelete spojeneckých bombardérov bola zhodená jedna bomba v Hornej Kráľovej, ktorá ale nevybuchla, 8. marca 1945 za obcou Cabaj bolo vypustených šesť bômb na polia a 14. marca 1945 osem bômb v chotári obce Svätoplukovo.
Posledný nočný letecký útok v tomto regióne sa odohral 23. marca 1945 na obec Veľký Lapáš. Sovietske lietadlo priletelo okolo 19:45 h. a zhodilo 3 bomby mimo obytnej časti.
Miestna štátna správa robila rôzne opatrenia. Jedným z nich bolo uvedenie taxislužby do pohotovosti v čase od 21:00 do 6:00 h. V Nitre v tom čase pracovalo 26 taxíkov. Pre nedostatok pohonných hmôt mohli taxikári vykonávať živnosť iba každý druhý deň, a to jedna časť v párny a druhá v nepárny deň. Pre taxikárov vypracoval okresný úrad harmonogram pohotovosti na celý mesiac.
Po niekoľkoročnom oneskorení sa 15. marca 1945 uskutočnila kolaudácia nainštalovaných protiplynových a protičrepinových okeníc a dverí na veliteľstve. Čím viac sa približoval front, tým pravdepodobnejšou bola možnosť prekvapivých náletov a skutočného bombardovania mesta. Nitrania však nariadenia CPO neustále obchádzali. Pohyb na uliciach bol napriek predpisom stále svojvoľný a neobmedzený, pričom polícia previnilcov nepokutovala. Z toho bolo možné usúdiť, že obyvateľstvo nebolo o akútnom nebezpečenstve bombardovania dostatočne poučené. Ľudia si neuvedomovali, že k bombardovaniu môže prísť aj bez vyhlásenia poplachu, neočakávane. Súčasne sa zistilo, že počas poplachov boli mnohé úkryty a brány do nich zatvorené. Na odstránenie týchto nedostatkov okresný náčelník nariadil vykonať viaceré opatrenia.
Jarná ofenzíva sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu sa začala 25. marca 1945. V tento deň (na Kvetnú nedeľu) sovietske lietadlá bombardovali Vráble a v Komjaticiach ostreľovali ľudí vychádzajúcich z kostola. Pred kostolom a po dedine zostali desiatky mŕtvych a vyše stovky ťažko ranených, ktorých odvážali do Nitry. Na druhý deň letecké zväzy zaútočili na Zlaté Moravce, Ludanice, Topoľčany, Prievidzu, Handlovú, Nemecké Pravno a Nitru.
Príprava leteckého útoku na Nitru trvala viac ako mesiac. Sovietska rozviedka pracovala aj v Nitre, a to v súčinnosti s miestnou odbojovou skupinou, ktorej činnosť sa štátna správa snažila zamedziť zaisťovaním podozrivých odbojárov.
V Nitre sa v marci 1945 sústredilo veľké množstvo nemeckých vojakov. Nachádzalo sa tu dôležité veliteľstvo Gestapa, ktoré riadilo trestné výpravy troch oddielov Einsatzkomanda. Správy z frontovej línie a intenzívne prelety sovietskych lietadiel s bombardovaním a ostreľovaním Vrábeľ a Komjatíc zreteľne naznačovali začatie jarnej ofenzívy Červenej armády. Preto ešte 25. marca popoludní nemecké velenie vydalo príkazy, aby evakuovali zvyšky poľného lazaretu z kláštora, ako aj spravodajskú centrálu a Gestapo. Nemecké jednotky ešte večer organizovane a rýchlo začali ustupovať po všetkých cestách smerom na západ. Nemecké velenie tým zachránilo vojsko pred masakrom. V ranných hodinách zostalo v meste z nemeckého vojska len niekoľko skupín Einsatzkomanda, ktoré Nitru opustili až o dva dni.
5. letecká armáda Sovietov, ktorej velil generál S. K. Gorjunov, mala obsadené letisko Tri Duby pri Sliači. Toto letisko sa využívalo na prieskum a podporu pozemných operácií 2. ukrajinského frontu. Ráno 26. marca z neho vyštartovali prvé 4 stíhačky La-5FN, ktoré mali bojovú úlohu zlikvidovať protileteckú obranu Nitry. Smer letu bol Sliač – Kozárovce – Vráble – Nitra. Pri prelete nad obcou Kozárovce piloti stíhačiek spozorovali odchádzajúci vlak zo železničnej stanice s ustupujúcou nemeckou bojovou technikou. Využijúc príležitosť sa spustili nad železnicu a ostreľovali transport, až potom pokračovali v lete na Nitru. Po dosiahnutí priestoru Nitry okolo 9:30 h. sa spustili do prízemného letu (vysokého 15 až 18 m) a prekvapili obsluhu jednotlivých kanónov – jednu salvu stačil vystreliť iba kanón pri mlynoch. Nemecké obrnené vozy – transportéry boli odvezené už pri evakuácii, takže stíhačky sa nestretli so žiadnym odporom.
Stíhacie lietadlá pri prelete neprestajne ostreľovali celé mesto palubnými zbraňami. Stíhači si svoju úlohu splnili, stočili sa nad Zoborom a pridali sa k práve prilietajúcim bombardérom Pe-2, ktoré sa v priestore nad Brančom formovali do bojovej formácie a približovali sa k Nitre. Až vtedy stihla letecký poplach odtrúbiť poplachová hlásna služba. Do dvoch minút po jeho vyhlásení sa v druhom slede nad mestom objavili bombardéry. Aj keby poplach vyhlásili skôr, mnohí občania by sa nemali kde ukryť. Nitra mala vtedy približne 22 500 obyvateľov, ale do pivničných neupravených krytov by sa podľa vtedajších údajov zmestilo najviac 2 400 ľudí.
Počet bombardérov nebol oficiálne potvrdený, no očití svedkovia potvrdili 27 lietadiel. Pri bombardovaní mesta plošným náletom lietadlá zhadzovali bomby v tesných formáciách v štyroch po sebe rýchlo nasledujúcich vlnách. Pri takomto spôsobe bombardovania množstvo a veľká hustota zhodených bômb zaručovali vysokú efektívnosť.
Lietadlá v ten deň zhodili na Nitru 164 bômb (z nich 30 kusov nevybuchlo). Prvá zasiahla Grand hotel, kde boli ešte deň pred bombardovaním ubytovaní nemeckí dôstojníci. Podľa účinku použitej zápalnej bomby možno predpokladať, že mala vyradiť plynáreň nachádzajúcu sa oproti hotelu. Hotel v dôsledku bombardovania vyhorel. Bombardované boli mestské kasárne, lekárne, školy, ako i centrálna mestská zóna s obchodmi. Bokom nezostali ani sakrálne budovy – hlavnú loď kláštorného kostola, v ktorom sa práve konala bohoslužba za prítomnosti okolo 30 ľudí, zasiahla bomba, ktorá ale nevybuchla. Vyučovanie v školách bolo už dlhší čas prerušené, pretože všetky školy boli do predchádzajúceho dňa obsadené nemeckým vojskom. Okrem centra mesta bomby zasiahli aj najchudobnejšiu mestskú časť Párovce i Horné mesto s hradným komplexom.
Po prvých výbuchoch sa zdvihli kúdoly ružového tehlového prachu. Je preto možné, že ďalšie vlny bombardérov nemali pod sebou jasne viditeľné ciele. Medzi zhodenými bombami sa vyskytli tiež zápalné, ktoré spôsobili požiare. Skaza sa znásobila, keď lietadlá použili palubné zbrane. Medzi obyvateľstvom panoval strach, ľudia boli dezorientovaní, pretože nevedeli, či už nálet skončil. Hlásna služba sa odvážila odtrúbiť koniec poplachu až o 1 a pol hodiny po nálete. Až potom začali členovia CPO zachraňovať ranených. Ulice boli plné mŕtvych a ranených, trosiek z budov, motorových vozidiel, k tomu všetkému sa pridali požiare (horeli 4 objekty a nákladné auto). Na skazu a na postup záchranných prác sa v odpoludňajších hodinách prišli pozrieť vládny poverenec Ján Ďurčanský a náčelník HG Otomar Kubala.
Medzi prvými, čo vyšli do ulíc, boli lekári Š. Pecho, J. Komár a R. Nemeček, ako i miestny farár Michal Boleček. Keďže väčšina ranených potrebovala urgentné odborné chirurgické ošetrenie, nižšie zdravotné sily a laici sa obmedzili na ošetrenie ľahších poranení. Problém nastal s odvozom zranených, pretože jediná sanitka Červeného kríža nemohla postačovať. Vojsko na tento účel vypomohlo tromi nákladnými autami. Personál nemocnice na čele s primárom chirurgie Štefanom Fraštackým operoval prakticky nepretržite už od predchádzajúceho večera, keď sem priviezli zranených z Komjatíc.
Celkový počet usmrtených a zomrelých na následky zranení sa vyšplhal na 345, z nich 53 detí. Z celkového počtu mŕtvych bolo 92 z blízkeho okolia Nitry a vzdialenejších miest – do Nitry v tom čase prišli tiež obyvatelia z okolia, keďže sa tu konal tradičný jarmok. Okrem civilného obyvateľstva zahynulo 8 slovenských a 5 nemeckých vojakov. Najviac občanov zahynulo na centrálnej ulici pred predajňou Baťa, keď čakali v rade na prídely obuvi, a na trhovisku. Mnoho ľudí zahynulo v dôsledku tlakových vĺn, zásahom črepín a úlomkov, ako aj zavalením. Niektorí ranení zomreli neskôr na následky infekcie či vykrvácania. Mŕtvoly sa zvážali k múru mestského cintorína. Pozostalí sa svojpomocne pokúšali pre mŕtvych príbuzných vykopať hroby. Mnohých pochovali v narýchlo zbitých truhlách z neohobľovaných dosiek. Najväčší ruch na cintoríne nastal na Veľkú noc popoludní, keď sa ľudia odvážili kopať hroby vo väčšom množstve. Napriek tomu, že sa pochovávalo niekoľko dní po sebe, značná časť mŕtvol bola ponechaná na zhromaždisku až do prechodu frontu (30. marca). Dňa 1. apríla 1945 boli na vykopanie spoločného hrobu nakomandovaní nitrianski mládenci. Práce, ktoré trvali aj ďalší deň, prebiehali pod dozorom ozbrojeného príslušníka Červenej armády. V jednom hrobe bolo pochovaných vyše 80 a v druhom asi 25 ľudí.
V prvý týždeň po prechode frontu začal činnosť vyvíjať miestny kresťanský spolok „Karita“, ktorý postihnutým rodinám rozdelil finančnú čiastku 40 tisíc korún (polovicou prispel arcibiskup Kmeťko, druhú polovicu poskytol nitriansky mešťan Jozef Ott).
Letecký útok prekvapil všetkých. Časové, personálne, materiálne, ale aj psychické limity boli vážnou prekážkou pri odstraňovaní dôsledkov tejto katastrofy. Zlyhali miestna správa i vojenský veliteľ, ktorí nezakázali tradičný jarmok na trhovisku. Zlyhalo velenie asistenčných jednotiek, ktoré so svojimi 200 členmi boli špeciálne školené práve na takéto prípady. Na rozdiel od nich sa ihneď po nálete iniciatívy chopili členovia CPO a Slovenského Červeného kríža. Pri organizovaní pomoci a poriadku v meste mali nezastupiteľnú úlohu aj príslušníci mestskej polície. Následkom bombardovania utiekla asi tretina obyvateľov Nitry do viníc na Zobore, kde prečkali niekoľko dní. Sovietske stíhačky si ešte ďalšie dva dni po tomto útoku overovali jeho výsledok, pričom pri prelietavaní nad mestom streľbou naďalej šírili paniku.
Okrem ľudských obetí bombardovania Nitry v rokoch 1944 až 1945 úplne zničili 53 domov, budovu mestského divadla, kina, tlačiareň, dva hotely a ďalšie. Na mesto Sovieti zhodili celkom 179 bômb. Na nitriansky vidiek dopadlo ďalších 60 bômb, z nich väčšinu zvrhli počas letných mesiacov roku 1944, resp. na jar 1945 anglo-americké lietadlá.
