V medzivojnovom období (1918 – 1938) pôsobilo na Slovensku niekoľko tisíc učiteľov, ktorí pochádzali z českých krajín. Po skončení prvej svetovej vojny prišli alebo boli pridelení na Slovensko, aby zaplnili medzeru po maďarských učiteľoch a doplnili chýbajúce učiteľské kapacity na vznikajúcich slovenských stredných školách a formujúcej sa univerzite. Ich príchod umožnil preklenúť obdobie, keď bol na slovenskom území nedostatok učiteľov, ktorí by boli schopní viesť vyučovanie v štátnom jazyku (slovenský jazyk alebo český jazyk). Išlo neraz o osobnosti, ktoré sa zaslúžili o budovanie základov vedeckých disciplín a boli intelektuálnymi kapacitami v regiónoch, kde pracovali. V priebehu rokov prišlo z českých krajín na Slovensko niekoľko tisíc ľudí s rôznymi ľudskými a osobnostnými predpokladmi, ktorých aktivity, názory a postoje sa nie vždy stretli s priaznivými ohlasmi verejnosti. Aktivity českých učiteľov boli neraz kritizované, najmä kvôli nepochopeniu slovenských pomerov, jasným pročeskoslovenským postojom, propagácii československej jednoty a neosvojeniu si slovenského jazyka.

Jedným z učiteľov, ktorí prišli na Slovensko, bol Vojtěch Měrka. V rokoch 1931 – 1938 pôsobil ako riaditeľ Obchodnej školy v Nitre. Vojtěch Měrka sa narodil 5. februára 1888 vo Vřesoviciach v okrese Prostějov. Absolvoval štúdium slavistiky, estetiky a hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. K jeho profesorom v Prahe patril aj neskorší prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. V rokoch 1913 – 1919 pôsobil Měrka ako pedagóg na stredných školách Prostějove. Vyučoval hru na klavír a jeho žiakom bol aj budúci básnik Jiří Wolker. Ako čerstvý tridsiatnik prišiel na Slovensko. Najskôr pôsobil v Košiciach, kde bol profesorom na Obchodnej akadémii. Od roku 1927 bol tiež pracovníkom hudobného oddelenia slovenského rozhlasu v Košiciach. Výrazným spôsobom sa zaslúžil o vytvorenie zázemia pre rozhlasové vysielanie a jeho obsah. Bol aktívnym hudobníkom a dirigentom. Spolupodieľal sa aj na pozdvihnutí divadelného života v regióne. Redigoval časopisy Za oponou a týždenník Divadelný život na Slovensku. Vykonával rozsiahlu prednáškovú a publikačnú činnosť. Výsledky práce českých učiteľov na Slovensku sa nestretávali vždy s pozitívnymi ohlasmi. V roku 1928 sa Měrkove aktivity stali predmetom kritického článku denníka Slovák, ktorý vydávala Hlinkova slovenská ľudová strana. Měrka a ďalší českí zamestnanci na Slovensku boli piliermi československej štátnosti a preto sa výraznou mierou podieľali i na príprave osláv 10. výročia vyhlásenia československého štátu, 28. októbra 1928. Práve Měrkove aktivity, ktoré sa spájali s týmito oslavami, boli kritizované redaktorom denníka Slovák.

Koncom dvadsiatych rokov začal Vojtěch Měrka publikovať pod poslovenčenou verziou mena Vojtech Mierka. Českí učitelia boli totiž opakovane kritizovaní, najmä zo strany autonomistov, že sa nezžili so slovenskou realitou. Ako problematické bolo vnímané používanie češtiny na školách a v služobnom styku (úrady, žandári, vojenskí dôstojníci…). Poslovenčenie mena bolo v tomto kontexte silným signálom. V roku 1931 profesor Měrka (Mierka) prišiel do Nitry. Stal sa riaditeľom Obchodnej akadémie. Pokračoval v rozsiahlej prednáškovej činnosti, prekladal, publikoval, pomáhal organizovať hudobný život. Na škole založil a viedol študentský orchester. Záujem sústreďoval na juhoslovanské jazyky, výrazný podiel mal na budovaní slovensko-chorvátskych literárnych vzťahov a preklade kníh. Prekladal do slovenčiny, čím obohacoval aj slovenský jazyk, čo nebolo typickým prístupom. Po slovensky písal články do novín a časopisov. Od roku 1937 spolu s nitrianskym profesorom J. Boháčom začal vydávať kultúrny mesačník Slovenská brázda, ktorého cieľom bolo propagovať československú jednotu. Je pravdepodobné, že práve jeho pročeskoslovenské postoje boli dôvodom toho, že sa neskôr ocitol pod paľbou kritiky HSĽS.

Redigoval tiež edíciu prekladov juhoslovanskej literatúry tzv. Juhoslovanskú knižnicu. Išlo najmä o preklady z chorvátčiny. Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 sa používa pojem Juhoslávia) patrilo spolu s Rumunskom k najbližším československým spojencom. Tieto tri krajiny uzatvorili spojenectvo, ktoré sa v priebehu rokov prehlbovalo, tzv. Malú Dohodu. Okrem spoločných politických a vojenských otázok bola predmetom spojenectva aj kultúrna spolupráca. V tejto súvislosti mali preklady Vojtecha Mierku ďalší rozmer. Preložil niekoľko textov Boža Lovrića. Išlo o autora píšuceho v chorvátčine, ktorý zároveň pôsobil v juhoslovanskej diplomatickej misii v Československu a bol aktívnym diplomatom. Hru Spasiteľ venoval Božo Lovrić „Dr. Vojt. Měrkovi, svojmu priateľovi“. Zaujímavosťou je preklad hry Danka Angelinovića s názvom Slepci. Túto hru nacvičili žiaci Československej obchodnej akadémie v Nitre a 1. decembra 1935 ju zahrali ako divadelné predstavenie. Slepcov neskôr v rozhlasovej adaptácii odvysielal aj bratislavský rozhlas.

Po vyhlásení autonómie Slovenska (6. októbra 1938) sa kľúčovou politickou silou na Slovensku stala HSĽS. Prejav Jozefa Tisu pri príležitosti vyhlásenia autonómie, v ktorom povedal, že na Slovensku neostane ani jeden Čech proti vôli slovenského národa, naznačoval plánované opatrenia formujúcej sa autonómnej vlády. Jej predstavitelia začali s konkrétnymi krokmi, ktorých cieľom bol odchod českých zamestnancov, vrátane učiteľov, zo Slovenska.

V Nitre na druhý deň po vyhlásení autonómie prepukli protičeské nálady, sprevádzané aj menšími násilnosťami. Dňa 7. októbra 1938 sa na viditeľných miestach verejných aj súkromných budov objavili slovenské zástavy. V podvečerných hodinách bol organizovaný sprievod mestom. Po skončení oficiálneho programu sa účastníci sprievodu nerozišli, vytvorili skupiny a začali s rôznymi výtržnosťami, namierenými proti českým a židovským občanom mesta. Prešli Wilsonovou ulicou, Masarykovou ulicou, Tureckou bránou až k budove Obchodnej akadémie, do ktorej sa pokúsili vniknúť. Cestou vykrikovali rôzne heslá proti Čechom, konkrétne proti profesorovi Mierkovi ako napríklad: „My chceme slovenského riaditeľa obchodnej akadémie!“, „Dole s riaditeľom Merkom! (správne – Měrkom)“. Skandovanie hesiel pokračovalo aj pri mestských obytných domoch, kde býval profesor obchodnej akadémie Pokorný. Podobne ako profesor Měrka aj profesor Pokorný bol Čech. Ku skupine zradikalizovaných zhromaždených sa pridali sympatizanti z iných politických strán a k protičeským sa pridali aj antisemitské výpady. Dav tiahol ďalej Štúrovou ulicou a začal vytĺkať okná židovských domov. Cestou cez mesto sa vykrikovali heslá: „Preč zo židmi!“, „Židi do Palestíny!“, „Von s Čechmi!“. Demonštranti rozbili celkom 46 okenných tabúľ a spôsobili škodu asi 800 korún. Príznačným pre vtedajšie pomery je, že výtržníkov sa nepodarilo identifikovať a dokonca sa nezistilo ani to, kto demonštráciu organizoval.

Narastanie protičeských nálad komplikovalo vzťahy medzi československou vládou v Prahe a slovenskou autonómnou vládou v Bratislave. Incidenty, ktoré sa zvyčajne nevyšetrili, zhoršovali atmosféru a zvyšovali neistotu a obavy o bezpečnosť. Po rokovaniach medzi Prahou a Bratislavou bolo rozhodnuté, že časť českých zamestnancov bude zo Slovenska presunutá do českých krajín. Z Nitry odišiel aj Vojtěch Měrka. V polovici októbra 1938 sa v novinách objavila stručná informácia, že odišiel na „dovolenku, z ktorej sa už nevráti“. Bol to eufemizmus, ktorý mal zjemniť skutočnosť, že profesor Měrka, podobne ako do konca roka 1938 ďalších 9 000 štátnych zamestnancov, bol nútený vysťahovať sa na územie českých krajín. V ďalších mesiacoch rokovania o odchode a odsun českých zamestnancov pokračovali.

 Vojtěch Měrka musel spolu s rodinou bez uznania zásluh opustiť Slovensko. V rokoch 1939 – 1942 pôsobil ako učiteľ v Brne a Ostrave, ku koncu druhej svetovej vojny odišiel do dôchodku. Naďalej sa venoval prekladateľskej práci a publikoval. Zomrel 24. decembra 1974 v Ostrave. Na Slovensku strávil takmer 20 rokov, výrazným spôsobom sa zapísal do dejín prekladu, ale napríklad prispel aj k etablovaniu rozhlasu v Košiciach. Jeho kontakty so Slovenskom a s Nitrou boli pretrhané náhle, potupne a bez náležitého ocenenia mnohovrstevnej činnosti.